Foho Maubere ho nia istória metan no mutin
Foho Maubere situadu iha posto Administrativo Laclubar no pertense
ba suku Batara. Iha foho 3 mak Maubere, Kehatu no Lianbau mak forma hanesan letra U
hodi fó salvaguarda ba posto administrativo Laclubar hodi hateke tuun ba tasi liuhosi foho Henuk. Dalabalu ema hanoin katak
naran Maubere foin mosu iha tempu rezisténsia, maibé lae, Maubere nia naran
dezde avó beiala sira. Maubere mós iha nia istória balun mak interesante atu
haktuir ba ema foin-sa’e sira. Iha istória furak atu rona no iha mós istória metan ne’ebé mosu nu'udar konsekuénsia hosi funu ukun rasik-an ida-ne’e. Maubere
mós bele dezenvolve ba fatin TURIZMU ho nia paizajen furak ne’ebé iha.
Metan
Hosi parte metan, iha inísiu fulan Janeiru 1979, militár Indonéziu kaptura
família Prezidente Nicolau Lobato nian hodi bá oho no hakoi hamutuk iha rai-ku’ak
ida, iha postu vijilánsia Maubere 2 (militar Indonesia hanaran Pos Maubere Dua). Família ne’ebé TNI oho mak: Prezidente
Nicolau nia Inan doben Felismina Alves Lobato, alin feto Madalena Lobato (Anena), alin mane ikun Azé Lobato, no feto ida tan mak lahatene nia identidade (deskonfia nu'udar prezidente nia kaben). Sira-nia restus
mortais rekolla ona iha Maiu 2002 no lori bá haloot iha Leorema Bazartete.
Mutin
Hosi parte mutin, hori tempu uluk Avó na’in-2, ida hosi Ma’abat Manatuto, ida
fali hosi Batara Laclubar. Sira na’in-2 hamutuk ho katuas lia-na'in na’in sira halo akordu
ida, karik avó Ma’abat mak manán nia manán tiha foho Maubere, karik avó Batara
mak manán, nia manán tiha Masin Balak Manatuto. Kompetisaun hahú hosi Balak Manatuto, avó
Laclubar tuur la hatais faru hodi habai-an hahú hosi loromatan sa’e to’o
loromatan monu, no nia konsege duni habai-an loron tomak lahetan dezafiu. Tuir
fali avó Ma’abat bá toba iha foho Maubere tutun la hatais faru nein taka manta.
Avó Laclubar prepara duni uma oan ida ho hadak au matak, didin ho tua tahan
matak. To’o kalan boot, testemuña hosi fatin 2 Ma’abat Laclubar bá haree no avó
Ma’abat hasan toos ona koalia ladi’ak, nune’e, avó Laclubar hakfodak hodi hasee ho lian galole hanesan Apati: Auwoh…! Amaretik Lin Taik Ba! (Amaretik Lian Laiha Ona),
nune'e foho Maubere tenke metin nafatin, no Masin Balak Manatuto tenke tama ba Laclubar
nia liman. Dadersan loromatan sa’e, avó Laclubar hamriik iha Maubere tutun
hateke ba Manatuto hodi dehan ho lian Galole: Ga abrii nai huhun naon tun tasi, Naon batak ba masik lidar e taik, Naon batak ga masik sani e taik (ha’u hamriik
hosi foho tutun hateke tuun tasi, haree to’ok ha’u-nia masin te’in ka lae, haree to’ok
ha’u-nia masin nono ka lae).
Agrikutura
Xefe Suku Batara Tomás Pinto ho nia kriatividade no esforsu tomak, nia
konsege harii Kooperativa Kafé ida ho naran “Wild Coffee of Maubere Mountain”. Kooperativa ne’e hamriik iha Associação Café Timor nia mahon. Ha’u konsege dadalia
uitoan ho Xefe Suku Batara iha 23 de Dezembru tinan kotuk iha CCD, nia haktuir katak bainhira COVID-19 seidauk
tama, kuaze kada semana vizitante sira bá hasoru nia no hakarak sa’e ba foho
Maubere tutun hodi haree paizajen furak Maubere nian.
Aleinde foho Maubere, vizitante sira mós hakarak vizita "Hospital Saúde Mental" ne’ebé lokalizadu iha suku Batara. Iha-ne’ebá bele kura moras mentál no TBC. Karik belun sira sente sintomas ruma bele hakat
liubá hodi haree ho matan kaer ho liman._